Ako som sľúbila ozývam sa znova.
Dnešná téma bude sedem smrteľných hriechov. Som síce veriaca, ale nie je to na úrovni chodenia pravidelne do kostola a dodržiavanie všetkých pravidiel.
Ale posledné roky si všímam zvláštne správanie na ľuďoch. Nebudem vymenúvať teraz hriechy a kritizovať ľudí, spomeniem ale pár z nich.
Keďže moja práca vyžaduje cestovanie, tak si všímam počas dlhých ciest šoférov, ich správanie, ale nie je to čo bývalo. Hlavne ženy šoférky sú čím ďalej tým agresívnejšie, drzejšie, arogantnejšie. Modlím sa, aby sa nám cestou nič nestalo, pretože kým by sme sa dočkali pomoci, nemuseli by sme to prežiť. Zaujíma ich fotiť, natáčať nehodu a zavesiť na sociálne siete, mať čo najviac lajkov.
Už keď sme pri tých sociálnych sieťach tam sa to hemží hnevom, nenávisťou, závisťou a podobne. Komentáre pod príspevkami je mnohokrát ťažko čítať. Pýtam sa čo má z toho ten človek, keď niekomu nehanebne vynadá, tituluje ho nadávkami, nepeknými slovami.
Niekedy mi to pripadá tak ako keby lovili takýto ľudia na sieťach a čakali kedy môžu svoj jed na toho druhého vypľuť. Ťažko sa drží od takéhoto pisateľa niektorí sa nechajú zlákať a pridajú to pomyslené polienko do ohňa. A potom je to už ako lavína. O čo krajšie by bolo bez takýchto „ hadov“.
Závisť je v dnešnej dobe veľmi rozšírená.
Človek jeden druhému si závidí ako sa hovorí aj nos medzi očami. K čomu to všetko?
Prečo toľko hnevu? Odkiaľ to všetko pramení? Je to všetko nutné? Prečo toľko závisti? Viete vôbec čo závidíte? Nikto nevie akými problémami práve ten druhý prechádza. Možno že má veľa peňazí, ale jeho dieťa či rodič môže mať nevyliečiteľnú chorobu. Aj to mu závidíte?
Stretávam sa mnohokrát s tým že však robíš v zahraničí, tak máš dosť peňazí. To vážne? Nech sa páči, každý má možnosť naučiť sa cudzí jazyk, cestovať mnoho hodín za prácou a naspäť domov, nespať doma mnohé týždne, strpieť x y vecí, ľudí a pod. Veľa ľudí by zutekalo po prvých dňoch.
Minule sme sa s kamarátkou rozprávali, že čo je vlastne šťastie. A ten kto má milujúcu rodinu, zdravie, priateľov, má kde skloniť hlavu večer, prácu, ktorá ho teší, trochu financií k tomu tak má potom všetko šťastie sveta. Naučme sa vážiť si aj to málo čo máme, pretože môže prísť doba, keď stratíme všetko a zostanú nám len spomienky.
Dúfam len, že ešte máme šancu to všetko zmeniť a mám pár dobrých rád ako na to.
Skúsme sa prejsť po meste, či dedine, pozitívne sa prihovoriť ku susedovi, zahodiť sváry, pomôcť starému, nevládnemu susedovi. On bude o tom hovoriť ďalej a my budeme mať aspoň dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Na cestách odporúčam jazdiť bezpečne a hlavne tolerantne.
Som každý deň za volantom, no neregistrujem... ...
Celá debata | RSS tejto debaty