iveta144

Posledné roky ako sme si mohli všimnúť, pribúda na pracovný trh personál z tretích krajín. Bez patričnej kvalifikácie, bez jazykových znalostí a aj napriek tomu dostanú všetky dokumenty, aby mohli plnohodnotne pracovať.

Moja osobná skúsenosť:

Zamestnala som sa ako ošetrujúci personál v nemenovanom domove dôchodcov v Bavorsku neďaleko Českých hraníc. Zo začiatku sme na oddelení pracovali 7 až 8. Potom postupne znižovali počet personálu a nebodaj ešte som schytala službu s nejakou lenivou nemkou tak to bola “ služba na nezaplatenie „.

Bol to domov kde pracovalo až 12 národností. Na jednej schôdzi, kde sa riešil mobing na pracovisku, riaditeľ prízvukoval, že bez nás “ cezpoľných“ by mohol domov zavrieť hneď zajtra. Samozrejme bola to len fráza, pretože keď mám nedostatok personálu, tak ten personál si vážim a urobím všetko pre to, aby mi neušiel.

Behom pol roka tam dalo výpoveď 5 ludí. Na pracovisku bol mobing častým javom a mnohé moje kolegyne sa nevedeli brániť, pretože tam bola často jazyková bariéra. Nemecký personál sa ku cezpoľným správa povrchne, bez štipky úcty, čo viedlo ku mnohým konfliktom. Moja nemčina je na dobrej úrovni a nemala som problém vynadať im v ich rodnom jazyku. Potom mi dali pokoj.

Mala som kolegyne z Indie ( tých je tam najviac ), z Rumunska, z Ukrajiny, zo Španielska a aj z ďalekej Afriky. Podotýkam, že personál z tretích krajín je nekvalifikovaný a bolo vidno, že na ťažkú prácu nie sú naučení. Až na pár výnimiek, ale naozaj len pár.

Samozrejme to bolo vidno aj na plate. Však cudzinec nemôže dostať taký plat ako domáci aj keď sme robili viac. A tak to je aj s trinástym platom. Keďže v Nemecku je trinásty plat dobrovoľný, stalo sa, že moja kolegyňa ho vôbec nedostala, pretože mala tú smolu, že ochorela. Inak drela ako kôň. Keďže sme cudzinci a výplatu nesieme za nemecké hranice, tak aj odvody sú brutálne. Ešte sme si museli aj ubytovanie platiť a to nie málo. Riaditeľ domova si ešte takto do plusu privyrábal, že ubytovával svoj personál. Pred pár týždňami zamestnali jedného Inda, ktorý nevedel ani slovo po nemecky, tak sa ho rozhodli zamestnať ako praktikanta samozrejme bez platu, že kým sa nenaučí. Už sú tí Nemci riadne zúfalí, keď sa odhodlávajú na takéto kroky. Je mi jedine ľúto tých klientov domova, pretože oni ťahali za kratší koniec. S nimi treba komunikovať, pri opatere prehodiť s nimi aspoň pár viet, ale keď neviete reč tak nie je ani komunikácia. Robili sme s nimi aj sociálnu prácu a tam je tá reč mimoriadne dôležitá. Klienti sa búrili proti takému personálu a ja ich plne chápem. Na mojich sociálnych sedeniach sme sa s klientami veľa nasmiali, mnoho sa naučili oni odomňa, mnohé zas ja od nich. Poslednou dobou už prijímali do domova hocijakých klientov, aj takých čo nepatrili ku nám, lebo najbližší psychiatrický domov bol plný. Pravidelne sa stávalo, že nás atakovali takýto klienti, bili sa, kričali, boli agresívny nielen na personál ale aj na ostatných klientov. Riaditeľ týmto vystavil klientov a personál pravidelným útokom aj keď boli títo agresívny klienti pod liekmi.

Také ako rodinkárstvo, či donášanie na kolegov, či ohováranie bolo na dennom poriadku. A toto robili hlavne tie kolegyne, ktoré boli tiež predtým cudzinky, ale sa vydali za Nemca a už sa cítili byť aj oni Nemcami. Pritom za ich chrbtom ich Nemci ohovárali.

Samozrejme som dala výpoveď. Dnes mi prišla výplata a bola ukrátená o jednu tretinu. Hneď som volala riaditeľovi, že čo to má znamenať a ten mi narovinu povedal, že keďže som na pn ke tak mi ju z pomsty ukrátil. Neuznal lekármi, zdôrazňujem lekármi, keďže to nebol len môj obvodný lekár, ale aj ortopéd, keďže som prišla z práce so zablokovanou chrbticou a až tak že som sa ani nadýchnuť nemohla. Takže som už kontaktovala príslušné orgány a svojich peňazí a svojej pravdy sa domôžem.

Tak ako som písala v nadpise netreba si idealizovať zahraničie, pretože sme pre nich len otroci a aj otrokmi zostaneme, ale len vtedy keď im to dovolíme.