iveta144

Mať dnes dobrého suseda či už bývate v rodinnom dome, alebo v bytovke je poklad cenený nad zlato. V minulosti ako sa hovorí sme sa vedeli vpratať do kože skôr, možno to bolo tým, že systém fungoval inak ako dnes.

Keď bol sused alkoholik a robil neporiadky, vzali ho do „hotela“ zvaný záchytná stanica. Po vytriezvení zaplatil nemalú sumičku a chvíľu bol kľud. Zase psychicky narušeného človeka vzali do kazajky keď sa nevpratal do kože, nariadili mu ústavnú liečbu a bolo vybavené. Dnes takýto narušitelia si môžu robiť čo chcú až kým niekomu neprasknú nervy a nepríde k najhoršiemu. Riešiť niečo je už potom neskoro.

Som človek, ktorý toleruje toho veľa, ale raz ako sa vraví pohár trpezlivosti pretečie. A veru aj pretiekol. Nie som ten typ, ktorý spor rieši násilím, takže nečakajte žiadne „aktion“. Aj keď by si ten dotyčný zaslúžil aleže riadnu po papuli.

Pred rokmi sa nám podarilo kúpiť domček na dedine, ktorý sme si svojpomocne zrekonštruovali.

Žiaľ susedov si nevyberáme a ako aj v debničke s jabĺčkami sa nájde občas hnilé, tak aj my sme „dostali“ takého suseda.

Keďže v debničke boli aj zdravé jablká, máme aj dobrých susedov, niektorých až veľmi dobrých.

Chvála Bohu. Navzájom si pomáhame ako sa dá. Keď sa urodí veľa, tak im podarujeme nejaké to ovocie.

Susedia medzi sebou nemali ploty, v minulosti nebolo treba, ľudia sa vedeli správať, nie ako dnes.

Jediní v mojom okolí mali ploty z oboch strán boli to moji dotyční susedia. Teraz už viem prečo.

Keďže chováme zvieratá, tak sme si pozemok oplotiť museli, lenže po pár rokoch oplotenie z ich strany bolo čím ďalej tým viac poškodzované. Čím ďalej tým viac sme nachádzali na našom pozemku všetko možné od uhynutých vyschnutých hlodavcov, po kamene a exkrementy, čo označila suseda ako exkrementy od našich mačiek. Už som bola svedkom ako sa vyhrážala, že mi otrávi všetky zvieratá. To som už na ňu nakričala či je normálna. Dochádzalo neustále ku konfliktom, keďže pani susede vadí aleže úplne všetko. Od hudby po štekot psov či hlasnejšie sa hrajúce deti. Susede vadí aj keď človek pracuje na svojej záhradke, čo mnohokrát obnáša aj hlučnejšie práce ako je kosenie trávnika či práca s motorovou pílou. Zakaždým na druhý deň suseda od skorého rána už búchala s niečím neidentifikovateľným, nedávno už trieskala aj do nášho plota. To už bola „čerešnička na torte“ a poobede to vygradovalo až tak, že slovne napadla môjho manžela, keď natieral našu bránu a škaredo mu nadávala. Vrieskala ako zmyslov zbavená, po chvíli odišla a mysleli sme si, že je koniec jej vyčíňania, rozprávali sme sa ešte s jej mužom a po pár minútach prišla znova ku bráne s lopatou a s ďalším vykrikovaním prehodila obsah čo mala na lopate do mojej kvetinovej záhradky. Všetci sme onemeli. Bolo toto nutné? Spýtala som sa jej muža. Podotýkam, že nie sme jediná rodina, ktorá má mačky a na ich pozemok chodia radi lebo majú veľa myší a potkanov a to preto, lebo majú ideálne podmienky na „chov“ takejto hávede. Keďže mačky vyhľadávajú takéto prostredie, tak aj naše mačky si chodili k nim „zaloviť“.

S manželom sme milovníci zvierat a chováme niekoľko zachránených mačiek. Samozrejme všetko je kastrované a sterilizované. Mačka je tvor, ktorému nerozkážete. Jeho teritórium zaberá niekoľko kilometrov, preskakuje ploty, hrabe, chytá myši a pod.

Viackrát sme pristihli susedu ako prehadzuje svoj „bordel“ na náš pozemok a na viaceré slovné výzvy vôbec nereagovala.

Kvôli tomu sme sa rozhodli, že postavíme oplotenie z ich strany z trapézového plechu. Na pozemku ako je záhrada sme ešte stihli pred zimou oplotenie urobiť, ale vpredu kde je kvetinová záhradka sme už nestihli. Hneď ako už počasie dovolilo urobili sme oplotenie z rovnakého plechu aj vpredu.

Dúfam, že už od nej bude pokoj, lebo budúce jej vyčínanie budem riešiť trestným oznámením.

Doba, ktorú žijeme žiaľ prináša mnoho takýchto príbehov a nie každý končí pozitívne.

Mali by sme sa zamyslieť nad sebou, lebo nikdy nevieme na koho sa budeme musieť v núdzi obrátiť a keď budeme okolo seba rozsievať zlobu, budeme na svoje nešťastie sami.