iveta144

Udalosti posledných týždňov ma nechávajú na pochybách či sa vôbec oplatí ľudom ešte nezištne pomáhať. Celý život som zasvätila pomoci ľudom, aj keď môj sen bol iný. Môj detský plán bol ísť na veterinu, ale život to zariadil inak. Ale neľutujem ani chvíľu. Pracujem ako zdravotník, ale pre ľudí, starostlivosť a záchranu zvieratiek mi zostalo ako hobby. Ale späť ku téme pomoci ľudom. Ak mám čas brázdim fb stránky, rada sa dozviem niečo nové, ale je veľa prípadov, kde rôzny ľudia v rôznych situáciách pýtajú pomoc od ľudí, či už fyzickú, alebo finančnú. Pomôžem, ako mi to situácia, či peňaženka dovolí. S pár priateľmi sme preto aj založili jednu nezávislú organizáciu, ktorá má za úlohu pomáhať ľudom, ktorí sú na to odkázaní. Samozrejme takáto činnosť sa nezaobíde bez financií. Keďže nie sme štátom dotovaní, sme odkázaní na vlastné prostriedky, či dary. Pred pár dňami v mojom okresnom meste vypukol požiar slamy v SOŠ v chovu koní a služieb. Hasilo tam vyše 60 hasičov a dobrovoľníkov. Chvála Bohu sa ani ľudom ani zvieratám nič nestalo vďaka obozretnosti prítomných ľudí. Medzi profesionálnymi hasičmi bol aj Zbor dobrovoľných hasičov Šaľa Veča. Samozrejme na sociálnych sieťach bol príspevok o ich dobrovoľnej činnosti a aj o tom ako im chýbajú financie na zakúpenie špeciálnych dýchacích prístrojov pri hasení vo veľmi zadymenom prostredí. Bola vyhlásená verejná zbierka a samozrejme ako vždy, tak aj teraz sa našli jedinci, ktorí mali za potrebu všetko okritizovať. V mnohých prípadoch samozrejme, že suplujeme štát, mestské, či obecné úrady. Ale žiaľ inak to nejde. Pretože len vtedy sa hýbu ľady keď idú voľby, po voľbách sa na voliča z vysoka kašle. Chápem ľudí, že sú už unavení z tých mnohých zbierok, ale na porovnanie uvediem zbierku Pohoda kde sa za pár dní vyzbieralo vyše stotisíc EUR. A keď treba čo i len jedno euro na postihnuté dieťa či nejaký pristroj pre hasičov tak sa už tá vôľa nenájde. Mrzí ma to, že mnohí takto neprirodzene uvažujú. Dlhé roky pracujem v zahraničí a vidím ten rozdiel v tej mentalite Slováka a napríklad Rakúšana. V Rakúsku za 3 dni na podporu chorého človeka, ktorého štát nechal v štichu vyzbieralo pár tisíc eur. A verte mi nie po jednom eure ale po stovkách. A nie každý Rakúšan zarobí veľa ako si mnohí Slováci myslia. Ďalší prípad, kde strážcom jazera kde sa zvyknú aj ľudia kúpať, ukradli gumený čln na prípadnú záchranu topiaceho sa človeka. Preboha kde to žijeme? Oplatí sa ešte ľudom pomáhať? No neviem či by sme ich nemali nechať napospas osudu, pomôžte si ako viete, lenže tí čo od srdca pomáhajú, budú pomáhať zakaždým. A takto by som mohla menovať mnohé a mnohé prípady, s ktorými sa všetci denne stretávame. Žiaľ žijeme vo svete, kde peniaze majú prednosť pred láskou k blížnemu, pred empatiou a pod. Nenávisť k druhému, čo má iný názor poslednou dobou graduje. Snáď ešte máme šancu a ľudstvo sa zmení k lepšiemu.